Fajčenie spôsobuje choroby

Tabak je najbežnejšie užívanou drogou. Je mimoriadne návykový. Na choroby spôsobené fajčením, včítane rakoviny pľúc, rozdutia pľúc a srdcových chorôb umierajú kvantá ľudí – a všetkým týmto úmrtiam sa dalo predísť. Celkový počet fajčiarov sa v súčasnosti síce znižuje, no vek kedy začínajú jedinci fajčiť je čoraz nižší. Podceňovanie rizika vyplývajúceho z fajčenia sa môže stať jedincovi osudným. Spolu s nárastom počtu fajčiarov došlo k značnému nárastu úmrtí v dôsledku rakoviny pľúc. Napríklad v USA v roku 1986 rakovina pľúc predbehla rakovinu prsníka, ktorá bola dovtedy hlavným rakovinovým zabijákom amerických žien. Ukazuje sa, že tuhí fajčiari majú nikoľkonásobne vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie rakovina pľúc. Fajčenie sa podieľa aj na rozvoji iných foriem rakoviny, včítane rakoviny krčka maternice, hrtanu, ústnej dutiny, pažeráka, pankreasu a močového mechúra. Fajčenie škodí srdcu. Ľudia vo veku 30 až 55 rokov, ktorí denne vyfajčia balík cigariet alebo ešte viac, majú päťnásobne vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na srdcový infarkt ako nefajčiari. Fajčenie prispieva k srdcovým chorobám tým, že znižuje hladinu HDL (lipoproteínu s vysokou hustotou), čiže tzv. dobrého cholesterolu v krvi, ktorí napomáha chrániť srdce pred ochoreniami. Fajčenie je pôvodcom celého radu dýchacích problémov, a to od infekcií, ako je napríklad chrípka až po rozdurenie pľúc a zníženú funkciu pľúc.

Niektoré fakty o fajčení

Nasledujúce informácie vychádzajú z publikácií faktov vydaných o fajčení Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).

Fajčenie tabaku je veľmi rozšírené


Na začiatku tohto desaťročia fajčila najmenej jedna tretina celosvetovej dospelej populácie, teda 1,1 miliardy ľudí. I keď sa v mnohých priemyselne rozvinutých krajinách celkové množstvo vyfajčeného tabaku znížilo, došlo k jeho zvýšeniu vo väčšine rozvojových krajín. Odhaduje sa, že v tomto období fajčilo v rozvojových krajinách 48 % mužov a 7 % žien; v priemyselne rozvinutých krajinách to bolo v rovnakom období 42 % mužov a 24 % žien, čo ukazuje na výrazné zvýšenie percenta fajčiarok. Fajčenie tabaku sa takisto epidemicky šíri medzi deťmi. Väčšina fajčiarov tabaku začína v detstve a dospievaní.

Tabak zabíja


Osoba s dlhodobou spotrebou tabaku má 50% pravdepodobnosť, že zomrie predčasne na chorobu spôsobenú fajčením tabaku. Každým rokom spôsobí tabak približne 4 milióny predčasných úmrtí, z ktorých 1 milión pripadá na krajiny, ktoré si zo všetkých najmenej môžu dovoliť vynakladať prostriedky na zdravotnú starostlivosť. Prognózy hovoria o tom, že táto epidémia zabije 250 miliónov detí a dospievajúcich z tých, ktorí dnes žijú, z nich jedna tretina žije v rozvojových krajinách. Je pravdepodobné, že do roku 2030 bude tabak celosvetovou príčinou úmrtia číslo jedna, a bude ročne zabíjať 10 miliónov ľudí, čo bude viac než HIV (AIDS), tuberkulóza, materská úmrtnosť, dopravné nehody, samovraždy a vraždy dohromady.

Príznaky

Príznaky závislosti na nikotíne sú vlastne abstinenčné príznaky. Abstinenčné príznaky sú telesné a psychické zmeny, ktoré sa objavia po prerušení alebo ukončení užívania drogy. Sú spravidla prechodné a ich príčinou sú psychické zmeny alebo zmeny v tele, ktoré predstavujú prispôsobenie na dlhodobé užívanie drogy, vyžadujúce nové (spätné) prispôsobenie, keď droga prestane byť dodávaná. V prípade fajčenia sa jedná o niektoré z nasledujúcich:

Abstinenčný príznak

Trvanie

Percento postihnutých z tých, ktorí sa pokúšajú prestať fajčiť

Podráždenosť / agresivita

Menej než 4 týždne

50%

Depresia

Menej než 4 týždne

60%

Nepokoj

Menej než 4 týždne

60%

Porucha (zníženie) koncentrácie

Menej než 2 týždne

60%

Zvýšená chuť do jedla

Viac než 10 týždňov

70%

Pocit nestability pri chôdzi

Menej než 48 hodín

10%

Nočné prebúdzanie

Menej než 1 týždeň

25%

Zžierajúca túžba po nikotíne

Viac než 2 týždne

70%

    

Fajčenie a choroby dýchacích ciest


Odhaduje sa, že fajčenie spôsobuje každým rokom približne 120 000 predčasných úmrtí, z ktorých asi jedna štvrtina pripadá na rakovinu pľúc a asi jedna pätina na chronickú obštruktívnu pľúcnu chorobu - bronchitídu a rozdutie pľúc (emfyzém). Respiračný systém má zásadný význam pre život, a čokoľvek, čo zabraňuje jeho činnosti, môže spôsobiť smrť. Rakovina týchto orgánov je často zistená príliš neskoro na to, aby mohli byť vyliečené: menej než 10 % pacientov s rakovinou pľúc prežije päťročné obdobie po stanovení diagnózy, a väčšina z nich umiera do jedného roka po jej stanovení.

 

Rakovina pľúc
Rakovina pľúc zabíja viac ľudí než akýkoľvek iný typ rakoviny, a viac než 80 % týchto úmrtí je spôsobených fajčením. V roku 1997 zomrelo v Anglicku a Walese na rakovinu pľúc 30 014 osôb. Aj keď v posledných 20 rokoch došlo k miernemu poklesu jej výskytu u mužov pod 65 rokov života, jej výskyt u žien stále stúpa. Ide o najčastejšie zisťovanú rakovinu mužov vo Veľkej Británii a Škótsku, a v niektorých častiach Anglicka predstihla rakovinu prsníka a stala sa rakovinou, ktorá zabíja najviac žien. Riziko rakoviny pľúc sa zvyšuje priamo úmerne počtu vyfajčených cigariet. V jednej štúdii vykonanej u lekárov mužského pohlavia v Británii bol počet úmrtí na rakovinu pľúc u fajčiarov a nefajčiarov nasledujúci:

Zvýšenie rizika vzniku rakoviny pľúc

Počet denne vyfajčených cigariet

Úmrtnosť na 100 000 mužov za rok

0

10

1-14

78 (8 krát viac než u nefajčiarov)

15-25

127 (13 krát viac než u nefajčiarov)

25 a viac

251 (25 krát viac než u nefajčiarov)

Dôležitý je tiež vek v období začiatku fajčenia. Čím mladšia je daná osoba v období, kedy začne fajčiť, tým väčšie je riziko vzniku rakoviny. V jednej nedávno realizovanej americkej štúdii bolo zistené, že fajčenie medzi 13. a 19. rokom spôsobuje trvalé genetické zmeny v pľúcach a tým nevratne zvyšuje riziko rakoviny pľúc, a to i vtedy, keď daná osoba prestane fajčiť.

Úmrtnosti sa zvyšujú zhruba priamo úmerne dĺžke trvania fajčenia: zdvojnásobenie trvania doby fajčenia z 10 na 20 rokov zvyšuje pri nemennej dennej spotrebe cigariet počet nových prípadov rakoviny pľúc šestnásťkrát. Obsah dechtu v cigaretách je rovnako dôležitý, ale nie toľko ako počet vyfajčených cigariet alebo trvanie fajčenia.

 

Chronická obštruktívna pľúcna choroba


Chronická obštruktívna pľúcna choroba (t.j. chronická bronchitída a rozdutie pľúc) je choroba, ktorá vedie k postupnej invalidite pacienta. Môže spôsobiť dlhotrvajúce utrpenie, ktoré je spôsobené obtiažnym dýchaním v dôsledku upchatia alebo zúženia malých priedušiek v pľúcach a zničeniu vzduchových pľúcnych komôrok v dôsledku fajčenia, potrebných na výmenu kyslíka, t.j. jeho prestup z pľúcnych komôrok do krvi: pri ich zničení stratia pľúca svoju pružnosť a je k dispozícii menší celkový povrch pre vstrebávanie kyslíka. Začiatok choroby je veľmi pomalý, a dýchavičnosť sa prejaví ako problém až potom, keď už došlo k zničeniu približne polovice pľúcneho tkaniva. Ochorenie je len zriedka vratné, t.j. po jeho vzniku sa len zriedkavo dá vyliečiť.

Fajčenie je hlavnou príčinou chronickej obštruktívnej pľúcnej choroby, ktorá je inak u nefajčiarov veľmi vzácna a najmenej 80 % úmrtí na túto chorobu je pripisovaných fajčeniu cigariet. V roku 1995 zomrelo na túto chorobu vo Veľkej Británii 29 790 ľudí. Riziko úmrtí na chronickú obštruktívnu pľúcnu chorobu sa zvyšuje s počtom vyfajčených cigariet. V posledných 20 rokoch dochádza vo Veľkej Británii k trvalému poklesu úmrtnosti na chronickú bronchitídu. Pripisuje sa to čistejšiemu vzduchu, zlepšeným sociálnym podmienkam, poklesu počtu fajčiarov (mužov), zníženiu obsahu dechtu v cigaretách a pokroku v oblasti liečby. Aj tak sú určité náznaky toho, že tento pokles by mohol byť menej výrazný ako spočiatku, čo sa vysvetľuje tým, že sa medzi tým zmenilo názvoslovie týchto chorôb.

Pneumónia (zápal pľúc)


Pneumónia je u fajčiarov nie len častá, ale je tiež vyššia pravdepodobnosť, že skončí úmrtím. V roku 1995 zomrelo v dôsledku pneumónie 9 900 osôb.

Chorobnosť mládeže


Bolo dokázané, že tabakový dym škodí v každom veku. Deti rodičov fajčiarov trpia častejšie chorobami dýchacích ciest než deti nefajčiarov, a deti, ktoré fajčia, nimi trpia častejšie než tie, ktoré nefajčia.

Pasívne fajčenie
Nefajčiari sú ohrození tým, že ochorejú rakovinou pľúc v dôsledku expozície dymu z cigariet iných osôb. Po starostlivom štúdiu výsledkov epidemiologických štúdií o vplyve pasívneho fajčenia dospela Britská Vedecká komisia pre tabak a zdravie k záveru, že riziko vzniku rakoviny pľúc je u nefajčiarov vplyvom pasívneho fajčenia vyššie o 20 % až 30 %. Z toho možno usúdiť, že ročne je možné na účet pasívneho fajčenia pripísať niekoľko stoviek úmrtí na rakovinu.